Neustále sa snaží prinášať do
vzdelávania nové poznatky, technológie a trendy z praxe, aj preto sa rozhodol pre
vzdelávací program ING 4.0 v module Robotika a priemyselná robotika, a stal sa jedným z jeho úspešných absolventov. Dlhoročný stredoškolský pedagóg, zameraný na oblasť mechatroniky, ktorý pôsobí na Strednej priemyselnej škole v Dubnici nad Váhom, Ing. Ján Tupý. V rozhovore sa podelí o svoje skúsenosti z účasti v kurze, prezradí, ako mu pomohol inovovať výučbu, priblíži jeho prínosy pre pedagógov aj študentov, a prezradí, ako
získané poznatky uplatňuje vo výučbe.
Čo vás motivovalo zapojiť sa do kurzu?
Snažím sa neustále vzdelávať. Poznatky získavam v kurzoch (napr. v rámci Erasmus+ som v r. 2023 absolvoval v ČR dvojtýždňový kurz programovania UR3e), samoštúdiom formou rôznych webinárov, čítaním odborných časopisov, exkurziami vo firmách v Dubnici nad Váhom, Trenčíne a blízkom okolí. Silnou motiváciou pre mňa je aj úspech študenta našej školy, člena môjho krúžku robotiky Michala Lajčiaka v najväčšej celosvetovej súťaži v oblasti vedy a techniky. Koná sa každoročne v Spojených štátoch amerických, a Michal získal v kategórii Robotika a inteligentné stroje prvé miesto. Teší ma to, a zároveň vidím nutnosť ďalšieho formálneho alebo neformálneho vzdelávania v tejto oblasti.
Ako hodnotíte spôsob výučby v kurze? Bola kombinácia videoprednášok, testov, diskusií v spojení s praktickým workshopom efektívna pri prijímaní poznatkov?
Mne tento spôsob vyhovoval. Kombinácia prednášok, testov, diskusií a praktického cvičenia je perfektná aj vďaka spôsobu vedenia kurzu lektormi. Našiel som tam pre mňa mnoho nových postrehov, študijných materiálov a poznatkov. Naša skupina pozostávala z 8 členov “z praxe” a 4 z našej školy. Veľmi pozitívne hodnotím názory a diskusné príspevky kolegov z praxe, či to už bolo z oblasti údržby, prevádzky alebo integrácie robotických systémov. Uvítal by som možno viac praktických cvičení, napr. aj formou simulácie.
„Kombinácia prednášok, testov, diskusií a praktického cvičenia je perfektná aj vďaka spôsobu vedenia kurzu lektormi.“
Čo z kurzu považujete za najviac prínosné pre vašu pedagogickú prax?
Nedá sa povedať čo bolo najviac prínosné. Každá časť mala svoje miesto, čo prispelo kompletne k celkovému prínosu. Mal som možnosť vypočuť si fundované prednášky vysokoškolských profesorov zaoberajúcich sa robotikou, vypočuť si diskusné príspevky od kolegov kurzu priamo využívajúcich robotické systémy, oboznámiť sa s problémami, ktoré pri zavádzaní robotiky môžeme očakávať, ale aj so skutočnými problémami, ktoré v tejto oblasti existujú. Na jednom mieste som získal vzácne informácie, a nemusel si ich získavať z rôznych zdrojov.
Plánujete aplikovať nové poznatky do vyučovania? Ako?
Ja som tie poznatky priebežne už aplikoval na vyučovacích hodinách. Škoda, že nemám k dispozícii kompletné záznamy z kurzov, lebo niektoré fakty som sa dozvedel priamo z diskusie, a nie všetko som si zapamätal. Už na kurze som si uvedomil, čo “robím dobre “, ale uvedomil som si aj to, čomu by som mal prikladať väčšiu dôležitosť. Napríklad otázky, týkajúce sa “ekonomiky” pri rozhodovaní sa, či je efektívne automatizovať technologickú linku s aplikáciou robotov, som doteraz neriešil. Od budúceho školského roka to zavediem do nášho školského vzdelávacieho programu a určite nájdem priestor aj pre servisné roboty a tiež bezpečnosť.
„Na jednom mieste som získal vzácne informácie, a nemusel si ich získavať
z rôznych zdrojov.“
Na základe požiadaviek zo strany učiteľov sme vytvorili vzdelávací modul UČITEĽ 4.0 (v rovnakých témach kurzov ako pri ING 4.0). Odporučili by ste tento kurz svojim kolegom zo stredných odborných škôl?
Určite áno. Videl som to na sebe, čo všetko som získal, ale videl som to aj na mojich troch kolegoch, ktorí túto problematiku ešte neučili a je logické, že sa ňou doteraz nezaoberali v takej miere ako ja. Ale určite by vám to potvrdili aj oni, že tento kurz aj im otvoril oči a následne aj dvere do sveta robotiky. Tento modul je bezplatný. Napr. za 3-dňový kurz základov robotiky, ktorý by ste absolvovali v niektorých školiacich strediskách, by ste zaplatili 600 Eur. Všetko sa ale z tutoriálov naučiť nedá.
Majú učitelia prístup k aktuálnym odborným materiálom, ktoré zodpovedajú reálnym potrebám praxe v oblasti digitalizácie, robotiky a automatizácie? Alebo im v tomto smere niečo chýba?
Školy nemajú dostatok aktuálnych odborných materiálov. Nemáme učebnice – a asi by to v oblasti robotiky ani nemalo zmysel. Kto by ich pre stredné školy písal? Veď väčšinu kníh píšu sami učitelia stredných škôl, často bez skúseností – tí učitelia, ktorí si horko-ťažko pozbierajú odborné materiály, a aj tie neriešia problém komplexne. Kým by učebnica vyšla, už by to bola len ukážka “encyklopédie poznania” z histórie robotiky. Materiály sú roztrúsené kade tade po internete, nikde nie sú komplexné, teda v takom rozsahu, ktorý by vyhovoval všetkým školám. Čo škola, to iný školský vzdelávací program, iné vybavenie laboratórií. Ja mám v mojom laboratóriu robotické ramená, ktoré sa bežne používajú v priemysle, tiež mechatronické stanice Festo, iné školy majú rôzne typy robotov, často školských robotov. Píšte na takú zmesku hardweru učebnicu…
„Školy nemajú dostatok aktuálnych odborných materiálov.“
Čo by podľa vás pomohlo zlepšiť transfer aktuálnych vedomostí do škôl a medzi pedagógov?
Máme štátne inštitúcie ako ŠPÚ, NIVAM, MC, ŠIOV a možno aj ďalšie. Všetky píšu okrem iného o kvalite odborného vzdelávania, ale našli by ste tam niečo konkrétne, čo by zlepšilo transfer takýchto kurzov – konkrétne kurzov robotiky do škôl u nás? V najlepšom prípade nájdete seminár, ako sa to robí napríklad vo Švajčiarsku. Ale čo tieto inštitúcie robia pre prísun aktuálnych odborných poznatkov u nás? Zorganizovať súťaž pre žiakov je síce pekná vec, ale to nerieši situáciu. Ja som v školstve 36 rokov v priamej výučbe a 8 rokov som pôsobil vo funkcii zriaďovateľa školy. Určitý čas som pôsobil v Súkromnej strednej odbornej škole automobilovej – Duálna akadémia. Tu sme výučbové materiály získavali prekladmi perfektných nemeckých učebníc od vydavateľstva Westermann. To zabezpečil zriaďovateľ, lebo mu na tom záležalo. Mali sme ich dokonca aktualizované o odborné poznatky. Neučili sme “stariny”.
Myslíte si, že by bola zaujímavým nástrojom dlhodobá forma spolupráce alebo mentoringu v oblastiach, v ktorých chce škola rozvíjať svoj vzdelávací program?
Jednoznačne áno. Ďalším spôsobom, ako získať reálne poznatky a skúsenosti, by bola možnosť učiteľovi odborného predmetu absolvovať raz za čas stáž v konkrétnom podniku (dĺžka a frekvencia takéhoto refrešu vedomostí by boli individuálne podľa oblasti vzdelávania). Ideálne by bolo, aby to bola vlastne povinnosť. Možno by sa tým nahradili častokrát nezmyselné účasti učiteľov pri naháňaní sa za tzv. kreditmi, ktoré im okrem pár euro na výplatnej páske nič užitočné nedajú.